Smrť. Téma známa aj neznáma, téma o ktorej sa málo hovorí a je paradoxne súčasťou nás všetkých.
Je to téma veľmi obšírna. Na 1000 otázok je minimálne 1000 odpovedí, ktoré nám otvárajú priestor pre ďalšie a ďalšie otázky, aby sme sa vedeli ako tak zorientovať v zmysle kto sme, odkiaľ ideme a kam kráčame. Roky štúdií, seminárov, rozijímaní, množstvo kníh, príbehy a zážitky z klinických smrtí…to všetko by bolo málo, ak by som nemala aj osobnú skúsenosť.
Toto však je pre mňa téma, ktorá ma vždy zodvihne zo stoličky s veľkou vážnosťou. Smrť je téma veľmi krehká, posvätná, vážna aj vážená zároveň.
Na náš život máme do určitej miery dosah, do určitej miery však nie. Kolobeh života je nevyspytateľný do takej miery, do akej miery žijeme vedome. A práve preto prevažne platí, že nevieme kedy príde náš čas. Na ten čas sa môžeme niekedy pripraviť, niekedy príde náhle, niekedy niekedy.. Nič sa nedeje pre nič, nič nie je náhoda, všetko sa deje presne, podľa vyžších zámerov a plánov, ktorým častokrát nerozumieme. A preto je nanajvýš efektívne uvedomovať si krehkosť života a pominuteľnosť tohto sveta, najlepšie tak často, ako to len pôjde.
Preto je skutočne dôležité, začať žiť vedomejšie. Aby náš život nebol ako životom majstra sveta, s rukou hore desiatky rokov, bez uvedomenia si, že aj ja ako majster sveta tu raz skončím. Toto by sme mali mať na zreteli každý jeden deň. Toto pochopenie, raz nášho konca tu v škole života, nám dá do života akýsi nadhľad a ľahkosť. Spomalíme, urobíme múdrejšie rozhodnutia, naskočíme na správny smer, náš plán.
Ležať na smrtelnej posteli a premietať si len vtedy svoj život akoby na plátne, to je celkom neskoro. Je to smutné, ak sa stane, že až vtedy zhodnocujeme prežité situácie, vzťahy, rozhodnutia, ako a čo sme mohli inak… Buďme preto vždy pripravení, buďme pripravení v každú chvíľu odísť s ľahkosťou, otvoreným a čistým srdcom, v pokore, láske a pokoji s tým, že máme čistý stôl. Všetko odpustené, vypovedané, uzavreté, omilostené. Nečakajme. Lebo raz, už môže byť neskoro. A preto, využívajme čas, ktorý tu máme, ktorý je tak vzácny. Raz tam ” hore” nebude na pretrase v akom dome sme žili, akú prácu sme mali, ako sme sa obliekali. Na pretrase bude úplne niečo iné. Na pretrase budeme sami pred sebou. Na pretrase bude naše srdce, akoby úroveň čistoty nášho srdca. Tam je jediná Pravda všetkého a odpoveď na všetko. Nedopusťme, aby naše srdce nepovstalo proti nám, keď príde náš čas..
Najdôležitejšia dobrá správa na záver je, že naša duša je jediná nepominuteľná, jediná skutočná, jediná neumiera a odpoveďou na všetko je Láska.
